Den 5. Lungden 4.380m - RenjoLa Pass 5.340m - Gokyo 4.800m

Rano som sa zobudila, zoskrabala som zamrznute okno - modra obloha :) sice napadlo 20 cm noveho snehu, ale ide sa.

Dali sme si ranajky, zaplatili ucet a pockali kym odidu poliaci aj s guidom a nosicom. Dalej isli len dvaja, treti sa vratil aj s druhym nosicom.

Sli sme v ich stopach, asi 1 - 1,5 hodiny bola cesta krasna, slniecko, pekne vyhlady, krajina zaujimava, zasnezena. Potom sa vsak zatiahlo, padla dost husta hmla a zacalo snezit. Nic nie je vidno, len trosku preslapany chodnik. Cesta je nekonecna, stale stupame, ved mame nastupat vyse 1000m. Konecne sme prisli do kotla pod sedlo. Spopod hmly skor tusime ako vidime mohutnu hradbu okolitych skal. Tipujeme kde je sedlo, kadial ide cesta (bez sance) Vsetko dookola sa zda kolme a absolutne nepriechodne. Predbehli sme poliakov, ich nosic je v lahkych teniskach, ma na sebe batohy oboch poliakov. Cesta je vysliapana, ale pada novy sneh, ktory chodnik rychlo zakryva. Uz preslapavame dobrych 30 cisel noveho snehu. Vsetci toho maju plne zuby - slapeme a stupeme, hmla, snezi... Konecne sedlo - RenjoLa Pass 5.340m! Majo sa vracia a pomaha Daske s ruksakom. Hore sme postupne cca o 13.00, celkom dobra kosa, takze spolocne foto a pokracujeme dalej. Zostup je dlhy, celkom rychly, ale namahavy. Po dvoch hodinach prichadzame konecne k obrovskemu jazeru. Na nase prekvapenie je zmrznute - teda ja som to necakala. Na konci jazera je rovnomenna dedina Gokyo - ciel dnesnej nasej cesty. Ale pred nami este kus cesty - traverzujemekopec nad jazerom. Konecne riadne udrbkani prichadzame do dediny. Prva lodzia nic moc, sedam si na skalu a cakame na Maja s Daskou, ked pridu vyberame lodgiu - Cho Oyu Wiev. Prijemna zenicka teplucko, objednavame si caj a jedlo - od unavy zaspavame na laviciach...  Priniesli nam jedlo, ktore mi vsak vobec nebralo, aj ked sme cely den nejedli... Trosku sa nam podari zregenerovat a ideme spat.